autor | správa | |
marcel3032 modelár Príspevkov: 62 Moje modely Poslať správu |
Ešte som našiel profil E-392. Má väčšiu aerodynamickú jemnosť a aj má väčší maximálny uhol nábehu..... Máte s týmto profilom niekto skúsenosť? |
|
BOravec modelár Príspevkov: 577 Moje modely Poslať správu |
Profilov sú tisíce, to sa budete rozhodovať celý život. Vačšina profilov Eppler, ktoré sa hodia pre modelárske účely boli pôvodne určené pre skutočné vetrone. Dnes existujú profily určené pre modely. Najjednoduchšie je urobiť si štatistiku modelov, ktoré sú na trhu s podobným konštrukčným krídlom, podobnej hmotnosti a s podobnou plochou krídla. Nič tým nepokazíte a budete mať istotu, že model bude lietať dobre.... |
|
marcel3032 modelár Príspevkov: 62 Moje modely Poslať správu |
Asi tam dám ten E-392, je modernejší a vychádzal z nich najlepšie..... |
|
japro modelár Príspevkov: 343 Moje modely Poslať správu |
Aj keď je modernejší a .... ??? Príklad : existuje veľa súčasných modelov so staručkým Clark Y a lietajú perfektne. |
|
marianr modelár Príspevkov: 1466 Moje modely Poslať správu |
Bolo by dobré trochu rozviesť to perfektné lietanie s Clark-Y. 8-) Termika? Hotliner? Samokrídlo??? 8-))) Lebo aj rovná doska lieta perfektne... (v hale napríklad) |
|
marcel3032 modelár Príspevkov: 62 Moje modely Poslať správu |
a polárach mu vychádzala nejlepšia aerodynamická jemnosť a mal najväčší maximálny uhol nábehu.... Aj keď maximálny rozdiel medzi profilmi bol 15% v jemnosti.... A ten rozdiel sa určite skryje v zle urobenom prechode krídlo trup, v škáre medzi krídelkom a krídlom. |
|
Fasciman modelár Príspevkov: 914 Moje modely Poslať správu |
E-392 vo výhode na ktorú poukazuješ je podľa mňa profil pre nízke rýchlosti (tým pádom aj relatívne malé hmotnosti) v kombinácii s malými hĺbkami krídla, teda pre podmienky modelov s nízkou hodnotou Re - čísla. Pre "pomalolety" - vetrone. Len tam má vztlak aj na tých extrémnych uhloch nábehu. Ak chceš proste stavať elektrovetroń o rozpätí 2,5 metra do termiky, tak výhodu profilu v zmysle zachovania vztlaku aj pri vysokých uhloch nábehu využiješ, ak bude mať model hmotnosť do cca 1 kg (rýchlosť do cca 10 m/s) a hĺbku krídla cca do 18 cm. http://airfoiltools.com/airfoil/details?airfoil=e392-il Tu si vypočítaj svoje predpokladané číslo Re: http://airfoiltools.com/calculator/reynoldsnumber Je to závislá od "hĺbky krídla", od predpokladanej rýchlosti v m/s (tým aj od váhy modelu) a od média, v ktorom sa krídlo pohybuje (vzduch). Proste cca 7 stupňov alfa u E-392 pre krídlo (a model v danej rýchlosti) pre Re cca 125 000, kde je najlepší pomer v zmysle maximálnej hodnoty rozdielu súčiniteľu vztlaku k súčiniteľu odporu (Cl/Cd). Podľa mňa, ja by som dal Selig S 3021: http://airfoiltools.com/airfoil/details?airfoil=s3021-il a model by som navrhoval pre Re = 200000. Rovná spodná strana, ľahká stavba, ideál. Hĺbka krídla min. 22 cm, prevádzková rýchlosť aspoň 13 m/s, čo by pri rozpätí cca 2,5 metra mohlo zodpovedať min. 1500-gramovému modelu elektrovetroňa. S 3021 je tiež profilom, ktorý má vysoké alfa kým spadne vztlak, tiež ide o profil pre nízke Re čísla ale nie až tak nízke ako je to u E-392. |
|
marcel3032 modelár Príspevkov: 62 Moje modely Poslať správu |
Ide o to, že na trupe ktorý mám je hĺbka krídla 24 cm. A nie je S 3021 laminárny profil, ktorý ak zle vyjde tak je výsledok horší ako profil turbulentný? |
|
DanR modelár Príspevkov: 321 Moje modely Poslať správu |
...veľa termických vetroňov má profil HQ 2,5/9. Išiel by som cestou štatistík. Roztriedil by som vetrone na termiku, rýchlosť, opadanie,... Potom by som si vybral skupinu, ktorá mi najviac vyhovuje. Potom by som si naguglil predávané vetrone s takými vlastnosťami a pozrel, ktorý profil prevláda. Potom by som si pozrel recenzie na danú skupinu čo kto píše. |
|
Fasciman modelár Príspevkov: 914 Moje modely Poslať správu |
To je v pohode - podľa toho kalkulátora, čo som ti dal vyššie odkaz, by pri 24 cm hĺbke krídla a rýchlosti 13 m/s (cca 48 km/h) vyšlo Re okolo 220000. To je dobre, tipujem, že takú rýchlosť by mohol mať elektrovetroň pri danom rozpätí v hmotnosti medzi 1500 až 1800 gramov. Neviem, ťažko mi je odhadovať rýchlosť toho vetroňa, dobre by bolo zmerať u niekoho. Napríklad pri rýchlosti 10 m/s a hĺbke krídla 24 cm je Re 169000, takú rýchlosť dosiahneš možno pri hmotnosti 1200 gramov (fakt neviem, len odhadujem). Skús si vyplniť tú tabuľku "Set Reynolds number and Ncrit range" ono ti to vyhodí tie grafy nižšie, pre napríklad Re pohybujúce sa od povedzme 100000 do povedzme 300000, pre obidva profily - teda pre to Eppler 392 ako aj pre Selig 3021. Len to Ncrit ešte (priznám sa) neviem čo je za ukazovateľ. Profily sa nečlenia na turbulentné a laminárne. V podstate je každý aj taký aj taký, záleží len od rýchlosti a charakteru média, v ktorom sa pohybujú ako aj od uhla alfa (uhla nábehu prúdnic k tetive profilu). Ak sa povie, že "laminárny profil", tak je to tvar, pri ktorom bod odtrhnutia prúdnic od povrchu krídla je len posunutý výraznejšie dozadu oproti klasickejším tvarom.
Pre HQ 2,5/9 je odkaz tu http://airfoiltools.com/airfoil/details?airfoil=hq259b-il Tá cesta štatistík je asi najrozumnejšia ako tu teoreticky špekulovať nad už vymysleným Aha, teraz už viem čo je ten ich Ncrit. Pre elektrovetroňa by to malo byť číslo medzi 11 až 13: Ncrit value - This is used to model of the turbulence of the fluid or roughness of the airfoil. The Xfoil documentation has a section explaining the method and also the table (reproduced below) of suggested values:- Situation Ncrit sailplane 12 to 14 motorglider 11 to 13 clean wind tunnel 10 to 12 average wind tunnel 9 dirty wind tunnel 4 to 8 |
|
BOravec modelár Príspevkov: 577 Moje modely Poslať správu |
Laminárne a turbulentné profily existujú, kritériom je na koľkých % tetivy meraných od nábežnej hrany sú schopné udržať laminárne prúdenie pri Re číslach, v ktorých majú pracovať. A to ešte nefunguje v celom rozsahu uhlov nábehu. Samozrejme dá sa aj na laminárnom profile dosiahnuť turbulentné prúdenie, ale to už je oblasť, pre ktorú nebol navrhnutý. Nie je možné urobiť profil pre všetky rýchlosti prúdenia úplne univerzálny, vždy je to nejaký rozsah od - do. Mimochodom, myslím si, že sa tu veľa mudruje, ja by som už za tú dobu mal model dávno postavený. |
|
Fasciman modelár Príspevkov: 914 Moje modely Poslať správu |
To je fakt, moc mudrujeme. Dal by som ale radšej S 3021. Kľudne zvoľ E 392, beztak to bude lietať. Zase nejaké až obrovské rozdiely to podľa mňa nebudú. Ale s S 3021 sa Ti bude dobre stavať na rovnej doske, to je napríklad pre mňa rozhodujúce. |
|
marianr modelár Príspevkov: 1466 Moje modely Poslať správu |
Nerozumiem veľmi problematike, ale prečo sa pri termickom vetroni berie ohľad na väčší možný uhol nábehu? |
|
macil modelár Príspevkov: 1093 Moje modely Poslať správu |
Pretože keď to nosí, tak fúka zdola. |
|
marcel3032 modelár Príspevkov: 62 Moje modely Poslať správu |
Podľa mňa sa berie... teda ja ho beriem a keď fúka z dola tak je práve väčší uhol nábehu.... |