Používateľské meno

Heslo

RC PORTAL

  • Facebook
  • Reklama

RG 65 RYS (stavba)

Pridané: 28. 10. 2016 o 08:54 | ID článku: CLA361 | Zobrazenia: 1348x | Komentárov: 5 | Autor: Othello

Začalo to celé asi v začiatkom apríla keď môj dobrý kamarát poznamenal, že by sa chcel vrátiť do rebríčka RG65 no určite nie so starou plachetnicou Apsara. Popravde po malom teste na vode som ho plne chápal. Loď bola ťažká a plávala otrasne. Na kormidlo nereagovala a plachty nemali žiaden profil. Rozhodol som sa mu pomôcť a začal som sa prehrabávať nespočetným množstvom plánikov a diskusií o lodiach tejto kategórie. Najskôr som špekuloval, že siahnem po už známej lodi NEKST ROUND, alebo po ponúknutom trupe JIF 2. Neviem prečo no nakoniec som zaparkoval pri programe Delftship, ktorý neviem ani ovládať a čuduj sa svete vytvoril som trup, lepšie povedané hybrid známych trupov. Problém nastal keď som sa chcel nejako dopátrať ako z daného programu vytlačiť podklady v mierke 1:1. Naštvalo ma to a nakoniec som si spravil len print screen ktorý som si importoval do môjho obľúbeného Sketchupu.

Takto vyzerala úprava delftship printscreenu na papieri

Pri prekresľovaní v sketchupe som ešte spravil pár úprav do finálnej podoby lode.

Výhodou sketchupu bola aj možnosť rozplánovania si vnútorného rozloženia elektroniky a potrebných častí.
Kýl s puzdrom na sťažeň a kormidlo som zvolil overenú klasiku od Petra Mikulku. Kýl aj čepeľ kormidla je z uhlíku takže váha je viac než priaznivá. Veľký otáznik vznikol ohľadne postupu výroby naplánovaného trupu. Keďže náklady som chcel držať čo najnižšie, ale nie na úkor pevnosti, kvality, alebo váhy. Priznávam trochu inšpirovaný trupom NEKST ROUND Petra PP som nakoniec zvolil trup z balzy stavaný na kopyte.

Po odsúhlasení trupu s budúcim majiteľom som si rebrá vytlačil 1:1 a následne vyrezal z pripravenej preglejky hrúbky 3mm.

Z rebier som si spravil v podstate stratené kopyto to znamená, že oplánkovaný a olaminovaný trup nakoniec z týchto rebier stiahnem a do trupu vsadím len potrebne rebrá zhotovené z balzy. Pravdaže špičku a zrkadlo som si pripravil hneď z balzy o hrúbke 3mm tie by sa asi ťažko menili bez deformácie trupu. Pripravene rebrá som nalepil na montážne hranolčeky zo smrekového dreva. Na pracovnú dosku som si predkreslil pomocné linky pre rozstup a kolmosť pracovných rebier. Pri motáži rebier na pracovnú dosku je dobré si kontrolovať aj kolmosť a zákryt jednotlivých rebier, aby v konečnom dôsledku trup nebol skrútený, alebo „bananoid“.

Hranu preglejkových rebier som si olepil krepovou páskou, aby som zamedzil prilepeniu plánkovania o rebrá a zabezpečil tak bezpečné stiahnutie hotového trupu z kopyta.
Hajde na samotnú stavbu.
Pomocou balzorezu som si narezal z 2mm hrubej balzy plánky široké 4-5 mm a samotné poťahovanie trupu som začal z oboch strán naraz od obtokovej hrany smerom ku kýlu.
Lepil som ich od zrkadla k prove, s nanášaním lepidla aj na hranu predošlej nalepenej plánky. Boky som lepil z predpripravených plátov 2mm balzy ktoré som si pripasoval k okraju nalepenej plánky pri obtokovej hrane.
Takto potiahnutý trup som mohol začať brúsiť. Pre brúsenie som zvolil 250 zrnitosť a brúsny papier určený na brúsenie za mokra. Je jemnejší ako štandardný papier určený na drevo a neoddeľujú sa tak z neho čiastočky brusiva.

Brúsenie bolo veľmi jemné a následne doplnené troškou ľahčeného tmelu na drevo, aby som náhodou neprebrúsil niektoré časti koly drobným jamkám. Vyhladený trup so zarovnaným zrkadlom a provou som mohol pripraviť na potiahnutie jednou vrstvou sklo textilu s hustotou 50g/m2. Namiešal som si 15gramov letoxitu a trup zbavený prachu po brúsení som natrel štetcom. Pre začiatok som vynechal zrkadlo. Po uložení sklo-textilu som doplnil ešte letoxit a odstránil bublinky. Keďže už od začiatku som plánoval ponechať vzhľad dreva na bokoch a dne trupu doplnil som ešte pred úplným zatuhnutím ešte jednu vrstvu letoxitu. Spolu s ňou som doplnil sklo-textil aj na zrkadlo lode.

Po vytvrdnutí som ešte nameral a naznačil stred lode a rozmiestnenie otvoru pre kýl a diery pre osku kormidla. Trup som prebrúsil a nasledovalo stiahnutie z kopyta. Keďže som sa bál že trup sa začne hneď deformovať predpripravil som si dve rebrá z balzy aj s odľahčením. Trup vďaka krepovej páske išiel stiahnuť z kopyta relatívne bez problémov a na moje prekvapenie držal si svoj tvar dokonca aj šírku v strede trupu. Prichytil som si teda rebro číslo 1 na provu trupu a fakt, že trup si drží svoj tvar som zneužil na vyrezanie presnej diery pre kýlové puzdro. Ako keby som to plánoval stredové rebro prechádzalo presne v mieste puzdra medzi kapsou kýlu a kapsou sťažňa. Spravil som si na puzdre a rebre do seba zasúvací zámok a celé som to po zmeraní osí prichytil do trupu sekundovým lepidlom.

Nasledovalo vyrobenie lavičky pre servá. Normálne by som sa asi priklonil nejakej uhlíkovej vymoženosti od Petra Mikulku, ale keďže som ako si na to zabudol keď som bol uňho, hľadal som z čoho by sa to dalo vyrobiť pri zachovaní nízkej hmotnosti. Dbal som aj na pevnosť tak padlo rozhodnutie odskúšať 1,5 mm leteckú preglejku. Lavička mala váhu necelých 6 gramov (digitálny číselník sa nevedel rozhodnúť či nechá 5 alebo 6 ) tak som si povedal, že ostanem pri tejto verzii. Vlepil som ju sekunďákom do trupu a takto pripravený trup som vytrel zvnútra jednou vrstvičkou letoxitu. Pričom som okraj lavičky poistil ešte kúskom sklo-textilu. Letoxit si balza natiahla pekne do seba a kým to celé tuhlo vyrezal som si zo sklolaminátovej dosky o hrúbke 0,5mm palubu. Nasledovala ďalšia vrstvička letoxitu no teraz som sa zameral viac na okraj pri palube a taktiež som si natrel pripravenú palubu po obvode ktorý som si pred tým prebrúsil brúsnym papierom. Palubu som pritlačil na trup a poistil na mieste lepiacou páskou. Aby sa mi stred paluby nevydúval tak som pod pásku vložil drevený špalíček. Trup som otočil hore dnom a takto som ho nechal vytvrdnúť do ďalšieho dňa. Na druhý deň som odstránil pásku a nasledovalo od vŕtanie otvoru do kapsy sťažňa a vyrezanie miesta pre zadnú zníženú palubu a servisný otvor pre prístup k servám a vkladanie akumulátora. Pre fixovanie kýlovej plutvy do trupu som z vrchnej strany plutvy navŕtal malú dieročku do ktorej som vlepil konček bicyklovej spice so závitom. Vsunul som plutvu do kasy a cez presvitajúci sklolaminát som si naznačil kde treba na palube vŕtať prechod pre túto závitovú tyčku. Otvorený trup som ešte nechal zrieť bokom. Z laminátovej dosky som si pripravil steny a dno zadnej paluby. Do trupu som zadnú palubu vlepil pomocou epoxidu s poistením proti pohybu sekundovým lepidlom.
Po vytvrdnutí bolo potrebne poriadne namerať os kormidla a navŕtať dieru aj do zadnej paluby. Ako puzdro kormidla som použil kúsok mosadznej trubky ktorú som na miesto vlepil 5 minútovým epoxidom.

Trup bol v podstate hotový a mohol som pristúpiť k príprave na povrchovú úpravu. Obrúsil som pretŕčajúce okraje paluby a trup som zospodu natrel ešte jednou vrstvou letoxitu. Tuto vrstvu som použil ako plnič a po vytvrdnutí som ju namokro prebrúsil spolu s palubou. Trup som si olepil páskou a papierom podľa predom navrhnutej grafiky. Nasledovalo prestrieknutie bielym základom a do tuhnúceho základu ešte biela farba. Počkal som si na zatuhnutie farby a potom som stiahol maskovanie. Z výsledkom som bol spokojný.

Na druhý deň som prechod bielej grafiky prebrúsil na mokro brúsnym papierom zrnitosti 1000 a nasledovalo niekoľko vrstiev lesklého číreho laku. Trup som ponechal bokom poriadne vyzrieť a venoval som sa sťažňu a plachtám.

Opäť veľká výhoda sketchupu, že som si všetko vedel navrhnúť a premerať dopredu. Tu si svoje KNOW HOW ponechám a poviem Vám len ako som postupoval pri výrobe.

Kapsa sťažňa je robená na priemer 6mm, ale 6mm uhlíková trubka mi príde príliš tenká a mäkká na celý sťažeň, tak som sa rozhodol, že ho zlepím z viacerých kusov. Koreň sťažňa ktorý vsúvam do kapsy v trupe, je s 6mm hrubostennej uhlíkovej trubky. Tú som odrezal na dĺžku tak aby vytŕčala nad palubu cca 7-8 cm, všetko vytŕčajúce nad palubu som obrúsil na priemer tak aby mi to vošlo do 8mm tenkostennej uhlíkovej trubky. Tá tvorí väčšinu dĺžky sťažňa. Hornú tretinu sťažňa tvorí 5mm uhlíková trubka ktorú ukončuje výložník vyfrézovaný zo sklolaminátovej dosky.

Výložník spolu s kopou drobných dielov mi vyfrézoval jeden veľmi dobrý človek s pomedzi ľudí od RG65. Neviem či chce byť menovaný tak radšej takto na tajňáša PeterH ďakujem
Celý sťažeň som lepil 5 minútovým epoxidom.
Rahno hlavnej plachty je z 5mm uhlíkovej trubky. Kĺb s napínaním rahna, alias „KIKING“ som si vymyslel z kombinácie guľových čapov a dielov MP Jet. Neskôr sa táto kombinácia ukázala ako nie veľmi šťastné riešenie. Guľové čapy sú príliš tuhé a rahno nereaguje tak ako by malo na každý závan vzduchu okolo plachiet.
Toto sme však zistili až pri prvom teste na vode v Olomouci na prvých oficiálnych závodoch RG65 v Čechách. Ale naspäť k stavbe...
Na sťažeň som nalepil v potrebnom rozstupe montážne očká frézované zo sklolaminátovej dosky. Na ne boli upevnené pomocou skrutiek s maticami guľové čapy. K spodnému bol upevnený upravený napinák od MP Jet a k vrchnému samotné rahno hlavnej plachty.
Rahno s napinákom sú spojene pomocou objímky z bieleho plastu podobnému k silonu.
Tiež produkt z pod CNC PetraH.

Neskôr sme objímku sme museli fixovať sekundovým lepidlom keďže sa ľúbila šmýkať po rahne a tým pádom kazila nastavenie plachty. Na rahno ešte pribudli tri objímky narezané z hadičky na vedenie paliva do Nitro autíčok.
Dve slúžia na nastavenie a kotvenie oťaže rahna a tretia na nastavovanie „brucha“ plachty.
Takto pripravený sťažeň bolo možné vsunúť do trupu a pokračovať s „vantami“ a šnurovaním ovládania plachiet. Na vanty som použil pevnú rybársku šnúru. Zadný vant vedúci od konca výložníka sťažňa je kotvený pomocou karabínky a obrtlíka. Komplet karabínky sa dajú zakúpiť v rybárskych potrebách. Kotvenie v trupe ako aj prechodové očka na ovládacie šnúry som riešil jednoducho z uštiknutých „pružín“ zatváracieho špendlíka. Predvŕtané dve dieročky cca 0,5mm a kvapôčka sekundáčiku plne postačujú na uchytenie očka v trupe.
Zadný vant ma nastaviteľné napätie pomocou trojdierového šupátka, opäť výrobok PetraH. Človeče musím sa ti nejako revanžovať
Pre ostatné naviazanie predného rahna k palube a k sťažňu bolo potrebné si spraviť kompletné plachty.
Výrobu plachiet som praktizoval podľa môjho veľkého vzoru a pre mňa GURU na plachty Peter B. a postup si môžete prečítať tu.
http://www.rg65.sk/articles-categories/rg65-articles/building/149-vyroba-lepenych-plachiet-cast-1-lepenie-plachty

http://www.rg65.sk/articles-categories/rg65-articles/building/151-vyroba-lepenych-plachiet-cast-2-vystuha-predneho-lemu-plachty
(som lenivý písať)
S lepením mi asistoval majiteľ lode Ľudo a môžem povedať, že na to, že sme to robili prvý krát tak nám plachty vyšli pekne.
Pásky na spevnenie rohov a miest na nadväzovanie, spolu s číslami a znakmi nám vyrezali v miestnej reklamke na plotry z čiernej tenkej samolepiacej fólie.

Pripravené plachty som naviazal pomocou tenkej šnúry a podľa potreby vybavil naviazanie nastavovacím „šupátkom“ alebo karabínkou. Viď foto, napovie viac...
DOPNLÍM

Po upevnení - naviazaní hlavnej plachty na sťažeň som mohol pokračovať inštalovaním a kotvením rahna prednej plachty. Kotvenie do paluby som spravil opäť pomocou upraveného očka zo zatváracieho špendlíka. Na rahno som si naznačil ťažisko plachty a naň som upevnil očko z mosadzného drôtu. Najskôr som si ho prilepil sekundovým lepidlom a pre väčšiu pevnosť som ho po oboch stranách ešte omotal pevnou šnúrou ktorú som následne pretrel epoxidom.

Podobným spôsobom som riešil aj očko na horný úpon prednej plachty k sťažňu.

Po naviazaní aj prednej plachty prišli na rad oťaže plachiet. Na rameno serva som šnúru nacvakol pomocou karabínky s obrtlíkom. Šnúra je potom vedená priechodkou na palubu lode. Keďže priechodka je na stene zadnej paluby tak šnúra je otočená na kladke a ťahaná cez vo diace očká k plachtám.

Stále napnutie oťaže od serva na palubu je zabezpečené predpätou klobúčnickou gumou.
Na rahnách plachiet sú oťaže uchytené do už vyššie uvedených gumených očiek a na konci aby sa nevyvliekli poistene niekoľko násobným uzlíkom len ako zarážka aby sa nevytiahli spod gumeného očka.
Kormidlo je vsunuté do premazaného puzdra a vymedzené plastovými podložkami. Hliníkové ramienko od MP Jet je napojené k tiahlu vidličkou tiež MP Jet. Tiahlo je štandardné z lietadiel len skrátené na potrebnú dĺžku a napojené na 3 kg MG servo Hitec.
V hrubej podstate je tým loď ukončená a pripravená na nastavenie a prvú plavbu.
Loď je napájaná 2 článkom Lipol 1000 mAh cez UBEC 3A od Foxy. Pre ľahšiu manipuláciu a šetrenie batérie bol pod palubu nalepený magnetický spínač z dielne nášho kamaráta Ota (JACK) ktorý vypína prívod od batérie priložením magnetu na naznačené miesto na palube.
Samotným nastavením myslím aj vyváženie lode a určenie správnej polohy balastu na kýle.
Do konca kýlovej plutvy som navŕtal dve dierky do ktorých som dal gumičky a na ne zavesil pred pripravený olovený balast. Tvar a váhu sme určovali asi ako každý, vlastným pocitom. A pravdaže podľa zásob foriem v mojej garáži Takto pro-forma prichyteným balastom som loď položil na vodu a posúval balastom dopredu a dozadu kým som nenašiel správnu polohu a vyváženie provy a zadku lode na hladine. Keď som bol s pozíciou lode spokojný na balast som si naznačil pozíciu kýlovej plutvy na vyfrézovanie drážky. Do olova sa blbo frézuje s ručnou frézkou, takže som si najskôr odvŕtal rad dierok a tie som potom medzi sebou prefrézoval do jednej drážky. Olovo som si uchytil do vodorovnej polohy vo zveráčiku a v drážke som si aretoval kýlovú plutvu s jemným predklonom, cca 0,5 stupňa. Drážku spolu s kýlom som zalial epoxidom. Po dokonalom vytvrdnutí to chcelo len jemne prebrúsiť a gitom vyhladiť a nastriekať.
Toto bola fáza kedy prišlo na rad testovanie lode a nastavenie plachiet. Pravdaže ako inak testovalo sa až v Olomouci priamo na závodoch .
Celkom ma potešilo preváženie lode pred závodom a zistenie že s batériou vážila len 1,02 kg.
Čo ma menej potešilo, že po spustení na vodu sa ukázala nedokonalosť rahna. Tuhé gulové čapy nedovolovali reagovať plachte na každý závan a tým pádom loď nebola schopná manévrovať podla požiadaviek. Trošku spraťansky sme to vyriešili povolením matíc na guľových čapoch. Rahno začalo lepšie reagovať na slabé závany vetra a tým pádom aj loď začala konkurovať ostatným lodiam. Ludo sa dopracoval na skvelý výsledok v ktorý sme ani len nedúfali 8. miesto
D.
V dnešnej dobe by sme ešte radi zmenili oplachtenie za biely mylar kedže loď s priehladnými plachtami sa stráca ľahko v dave pri závodoch a hlavne je slabo čitateľná keď sa viacej vzdialy od brehu.
Ludo taktiež premýšla nad úpravou dekla. Ja som loď robil s volne položeným krytom ktorý sa prelepuje páskou. Loď ostane vodotesne uzavretá a batéria sa dá vypnúť pomocou priloženia malého magnetu na vyznačené miesto na palube.
Uznávam je trošku otravné sa pokaždé pred závodom babrať s lepiacou páskou tak špekulujeme nad malým šroubovacím deklíkom na terajší kryt.

Deklík je z liekov a dostatočne veľký pre batériu a váži len 4 gramy takže nič čo by loď nezvládla.

Autor Správa
Othello
modelár

Príspevkov: 2113

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 28. 10. 2016 o 12:22 | odkaz na príspevok
Pokračovanie už čoskoro....ešte píšem a potrebujem ešte pár fotiek čo mi chýba

A sakra teraz pozerám, že som omylom dal posledné dve fotografie pred opravou letoxitového podkladu.
Pravdaže loď je v terajšej dobe bez otečených rožkov
Bydlisko: Senec ( 36 rokov )
misho222
modelár

Príspevkov: 1023

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 28. 10. 2016 o 12:49 | odkaz na príspevok
Sledujem
Som zvedavý či ma nainšpiruješ aj tentokrát
Bydlisko: Senec ( 37 rokov )
Othello
modelár

Príspevkov: 2113

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 28. 10. 2016 o 13:46 | odkaz na príspevok
no uvidíme .... toto je skôr brané len ako článok ako som sa prelúskaval problematikou stavby, ale určite si v tom môžete nájsť aj stavebný postup.
Neviem čím to je no baví ma písať takto postupne....je to také akčnejšie
Bydlisko: Senec ( 36 rokov )
StanleyP
modelár

Príspevkov: 152

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 5. 11. 2016 o 08:35 | odkaz na príspevok
Pekná práca. plachetnice sa mi páčia
Bydlisko: Mýtna ( 35 rokov )
peterzak37
modelár

Príspevkov: 1442

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 25. 12. 2016 o 08:41 | odkaz na príspevok
Neviem, ako fnguje deklik z liekov, ale ponorkari v USA bezne pouzivali vrchnak s hrdlom z flase s ICE TEA. Priemer je dost velky a stupel dost vodotesny. Hrdlo flese bolo odrezane asi 1 mm pod osadenim a prilepene do trupu na silikon. Nikdy ani kvapka vody v trupe. Vela ludi to pouziva aj na zapnanie a vypinanie vypinaca a zaroven nabijanie baterie.Vypinac aj nabijacia zastrcka smozrejme je ulozena rovno pod stuplom. Rovnako funguju stuple s roznych sladených napojov, bublinkových, udajne flasa aj stupel znseu pretlak 11 atmosfer.
Bydlisko: Zalesie
  • Pridať komentár
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Úvodná stránka
  • 67 ľudí online za poslednych 5 minút.
Fórum
  • 26 príspevkov za posledných 24 hodín.
Album modelov
  • 18 príspevkov za posledných 24 hodín.
Galérie
  • 2 príspevkov za posledných 24 hodín.
Články
  • 0 príspevkov za posledných 24 hodín.
Bazár
  • 18 inzerátov za posledných 24 hodín.
Podujatia
  • 1 príspevkov za posledných 24 hodín.

Online za posledných 5 minút: marshall1, losimiso, watson220, marek4444, EcoOne, paja68, jackboy, Waldas,