Používateľské meno

Heslo

RC PORTAL

  • Facebook
  • Reklama

Vznášadlo - ako na to

Pridané: 21. 12. 2021 o 20:07 | ID článku: CLA499 | Zobrazenia: 776x | Komentárov: 0 | Autor: BOravec

Pre tých, čo sa im nechce počítať som pripravil jednoduchú pomôcku na kontrolu správnosti návrhu svojho RC vznášadla. Pôvodným autorom je jeden šikovný nemecký modelár, ktorý si dal tú robotu, aby zhromaždil vtedy známe údaje o vznášadlách - tých RC, ale aj skutočných.



Na vodorovnej osi je hmotnosť vznášadla, na zvislej "nosná plocha", v našom prípade plocha pôdorysu vznášadla v mieste dotyku sukne s povrchom.
Dve šikmé zelené čiary označujú hranicu, pod ktorou vznášadlo nie je schopné kĺzať po vodnej hladine - síce sa určite neutopí, ale jeho pohyb bude veľmi spomalený. Je to dané tým, že sa sukňa viac ponorí do vody a teda aj odpor voči pohybu veľmi narastie.
Z toho vyplýva, že model musí byť dostatočne ľahký, k stavbe je potrebné pristupovať ako pri stavbe lietadla, nie je to loď, ale lietajúci stroj využívajúci statický tlak v priestore ohraničenom spodnou časťou trupu a po obvode sukňou. Aby tento tlak existoval, je potrebné neustále priestor dopĺňať vzduchom od ventilátora, pretože časť vzduchu uniká štrbinou spod sukne.
Táto štrbina musí byť pomerne malá, u modelov rádovo v mm, inak je spotreba vzduchu a teda aj nároky na ventilátor, ktorý ju má vykryť veľmi vysoké. Takže zásada je čo najúspornejšie vytvárať vzduchový vankúš, aby nám v akumulátore zostalo dostatok energie pre pohyb vpred a aj kapacita na rozumnú výdrž.
Ťažisko doporučujem držať čo najnižšie, inak hlavne pri pohybe na vodnej hladine hrozí pri zatáčaní prevrátenie.
Zdvih nad terénom spravidla nie je viac ako 0,8 násobok šírky vznášadla - dôvod je stabilita stroja pri manévrovaní. Čo sa týka prekonávania nerovností, tak max. do 1/2 výšky zdvihu trupu nad povrch. U RC modelov táto hodnota je spravidla menšia, pretože sukňa má väčšinou jednoduchú konštrukciu a nie je schopná sa tak flexibilne prispôsobiť nerovnostiam ako vidno u skutočných vznášadiel.

Tu je spomínaný graf Hover_graf_calc Model.pdf ,sú v ňom doplnené aj moje dve posledne postavené vznášadlá.



Pre tých, ktorým sa chce počítať:

1) Hodnota tlaku vo vankúši p1 = m.g/S [Pa] pričom "m" [kg] je hmotnosť vznášadla, "g" [m/s²] je tiažové zrýchlenie a "S" [m²] je pôdorys vankúša. A keď už spomínam tlak, tak tu je zopár údajov:

Ľudská noha ......................................60 000 [Pa]
Obojživelný tank .......................56 až 60 000 [Pa]
Pneumatika auta ...................................10 000 [Pa]
Lyžiar ...........................................................4000 [Pa]
Vznášadlá....................................od cca 1000 do 5000 [Pa].

Z toho vyplýva, že vznášadlá majú veľmi malé nároky na únosnosť terénu nad ktorým sa pohybujú. V porovnaní s tlakom v pneumatikách osobného auta je to fakt malá hodnota že?

Pre názornosť uvádzam parametre dvoch najznámejších vznášadiel:

SRN-6:
Dĺžka ............................................................14,8 [m]
Plocha vankúša ..........................................78 [m²]
Hmotnosť ....................................................10 [t]
Tlak vo vankúši ...........................................1280 [Pa]
Prietok vzduchu ..........................................75 [m³/s]



SRN-4:
Dĺžka .............................................................39,7 [m],
Plocha vankúša ..........................................780 [m²]
Hmotnosť ....................................................200 [t]
Tlak vo vankúši ...........................................2570 [Pa]
Prietok vzduchu ..........................................453,4 [m³/s]



2) Množstvo vzduchu, ktoré vstupuje cez ventilátor do vankúša = množstvu vzduchu unikajúceho cez štrbinu medzi sukňou a povrchom.

3) Ventilátor premení časť tlaku na statický tlak vo vankúši - p1 [Pa] a dynamický tlak p2 [Pa] unikajúceho vzduchu cez medzeru pod sukňou.
Teda musí dodať tlak pc = p1 + p2 [Pa]

4)Ak poznám parametre ventilátora, môžem si teraz overiť, či tlak a množstvo vzduchu bude postačovať na zdvihnutie vznášadla a pokrytie strát zapríčinených unikajúcim vzduchom spod sukne.

5)Pretože vznášadlo pracuje s pomerne malými tlakmi, dá sa výpočet zjednodušiť.
Postačia nám dve rovnice:

a) Rovnica spojitosti toku
b) Bernoulliho rovnica

Ak v bode 2) sme si povedali, že množsvo vzduchu pretekajúce vznášadlom je zachované, potom:

S1.v1 = S2.v2 [m³/s]

S1 [m²] je prierez ventilátora - prierez elektromotora
v1 [m/s] je rýchlosť prúdenia tesne za ventilátorom.

S2 [m²] je prierez štrbiny okolo vznášadla t.j. súčin obvodu rozmeru štrbiny.
v2 [m/s] je rýchlosť vzduchu opúšťajúceho štrbinu pod sukňou.

V bode 5) sme si povedali, že výpočet môžeme pri malých tlakoch zjednodušiť a budeme predpokladať, že tlak na výstupe z ventilátora p bude súčtom tlaku vo vankúši a dynamického tlaku p2 [Pa] v štrbine pod sukňou:

pc = p1 + p2 [Pa]

Potom podľa Bernoulliho rovnice môžeme napísať:

pc = p1 + 1/2.ρ.v2² [Pa]

ρ [kg/m³] je merná hmotnosť vzduchu a v2 [m/s] je rýchlosť vzduchu prúdiaceho cez štrbinu pod sukňou.

V tomto mieste sa trochu zastavím.

Súčin rýchlosti v2 [m/s] a prierezu štrbiny S2 [m²] (prietok) po obvode má podstatný vplyv na parametre ventilátora a teda aj na príkon motora, ktorý ho poháňa. To je dôvod, prečo skutočné vznášadlá bez sukne boli žrúti paliva. Aby boli vôbec použiteľné v teréne, potrebovali obrovské množstvo vzduchu, aby sa zdvihli do požadovanej výšky nad terén.
Vynálezom sukne sa podarilo toto množstvo zmenšiť na rozumnú úroveň a súčasne trup vznášadla zdvihnúť dostatočne vysoko nad terén.
Konštrukcia sukne sa neustále vyvíja, jej vlastnosti majú rozhodujúci vplyv na letové vlastnosti vznášadla.

Pre ilustráciu uvádzam vývoj hodnoty súčiniteľa trenia sukní francúzskych vznášadiel:

Rok.....................Súčiniteľ trenia......Typ vznášadla
1968-1969............0,36 až 0,42.............N 102
1969-1970............0,26 až 0,32.............N 102C
1973-1975............0,05 až 0,12.............N 300-02B
1976.......................0,05 až 0,07.............N 500

Pri stavbe modelu je potrebné rátať s tým, že sa nám nepodarí urobiť sukňu s takými parametrami, ako majú skutočné vznášadlá. Je to dané zložitosťou strihu a aj tuhosťou a najmä hrúbkou materiálu, ktorá by pre model proporcionálne vyšla veľmi malá a sukňa by sa rýchle opotrebovala. U väčšiny modelov sa preto používa pomerne jednoduchý strih sukne a aj po konzultácii s ich autormi sa mi potvrdilo, že nemá význam kopírovať strih skutočného stroja. Odpor voči pohybu častokrát naopak stúpne. Výnimka môžu byť len veľmi veľké modely s dĺžkou nad 1 meter, no aj u tých väčšinou zvíťazila jednoduchosť konštrukcie.



Aby sme mohli začať s výpočtom, je potrebné rozhodnúť sa na začiatku, čo chceme stavať.
Ak to bude maketa, tak v akej mierke, ak to bude vlastná konštrukcia, tak aké bude mať rozmery. Pri voľbe veľkosti modelu doporučujem premyslieť si, ako ho budem prepravovať a kam ho doma umiestnim. Zvyčajne šírka vznášadla je približne ½ jeho dĺžky a pri dĺžke napr. 1m je to poriadna placka, ktorá sa musí zmestiť do auta.

1) Keď vieme, čo chceme stavať, tak vieme vypočítať aj nosnú plochu S2 [m²], ktorú daný model má.
2) Počet elektromotorov, vrtule ventilátor alebo ventilátory, prijímač servá , gyro, akumulátor a pod. – skrátka súčet hmotností tohto všetkého + odhad hmotnosti trupu je hmotnosť m [kg], ktorú bude musieť vzduchový vankúš niesť.

Potom si na grafe, ktorý som uviedol na začiatku tohto článku môžeme overiť, či náhodou nie sme pri voľbe veľkosti modelu niekde mimo a budú problémy s pohybom po vodnej hladine.

Vznášadlo sa pohybuje vo vzduchu, ktorého vlastnosti poznáme. Keďže vzduch je plyn a plyny menia svoje vlastnosti v závislosti na teplote, tlaku a nadmorskej výške v ktorej sa nachádzame, použijeme hodnoty z medzinárodnej štandardnej atmosféry MŠA alebo v angličtine ISA. Takto bude výpočet robený za štandardných podmienok.

Nadmorská výška = 0 [m], t.j. úroveň hladiny mora.
Teplota t0 = 15 [°C]
Tlak p0 = 101325 [Pa]
Hustota vzduchu na úrovni hladiny mora ρ0 = 1,2250 [kg/m³]
Ešte budeme potrebovať hodnotu tiažového zrýchlenia g = 9,81 [m/s²]

Aby sa vznášadlo udržalo nad povrchom, musí byť tiaž vznášadla v rovnováhe so vztlakovou silou vankúša:

G = Fv [N]
m.g = (P1 - P0).S

Z toho vyplýva, že tlak vo vankúši je:

P1 = m.g/S + P0 [Pa]

V predchádzajúcom texte som uviedol, že množstvo vzduchu vchádzajúceho do ventilátora je rovné množstvu vychádzajúceho štrbinou spod vznášadla, zároveň pretože rozdiel tlaku na vstupe do ventilátora a vo vankúši je malý, môžeme uvažovať, že aj merná hmotnosť vzduchu na vstupe a vo vankúši bude približne rovnaká:

ρ0 = ρ1 [kg/m³]

Kedže rýchlosť prúdenia vzduchu vo vankúši sa prakticky rovná 0, (temer všetok dynamický tlak od ventilátora sme premenili na statický), potom môžeme s pomocou Bernouliiho rovnice výstupnú rýchlosť vzduchu unikajúceho cez štrbinu pod vznášadlom vypočítať
podľa vzorca:

v2 = √(2/ρ0(P1-P0)) [m/s²]

Dôležitým parametrom pri návrhu vznášadla je vzdialenosť medzi spodným okrajom sukne a povrchom s [m] pomer tohto rozmeru voči obvodu sukne určuje bezrozmerný súčiniteľ λs – tzv. štíhlosť medzery. Jeho hodnota sa u skutočných vznášadiel pohybuje medzi 0,0035 až 0,0040.
Štíhlosť medzery vypočítame zo vzorca:

λs = s/O

Pričom O je obvod sukne v mieste dotyku s povrchom [m]. Ako vidíte, práve z tohto vzorca a doporučených hodnôt λ z konštrukcie skutočných vznášadiel vyplýva, že medzera je naozaj malá.

Výkon potrebný pre ventilátor vzduchového vankúša vypočítame podľa vzorca:

P = Δp.V0 [W]

kde Δp je rozdiel tlakov pred a za ventilátorom a V0 je objemový prietok vzduchu, takže môžeme vzorec doplniť známymi údajmi:

P = λs.S2.√((2/ρ0.(m.g/S)³) [W]

Aby sme sa dostali do reality, je potrebné hodnotu P vydeliť účinnosťou ventilátora. Tá sa zvykne pohybovať medzi 0,6 až 0,95 u skutočných vznášadiel. Pre modely z dôvodu nižšej kvality prúdenia to bude skôr tá nižšia hodnota.

Pri stavbe modelu v podstate máme možnosť zvoliť dva typy ventilátorov - radiálny, alebo axiálny.
Radiálny ventilátor má vstup vzduchu v osi rotácie a výstup kolmo na os. Axiálny má vstup aj výstup vzduchu v smere osi. U radiálneho ventilátora je možné ľahšie dosiahnuť tlak (pri nižších otáčkach).
Axiálny je jednoduchší, vhodnejší na vyššie prietoky. Má spravidla vyššie otáčky.
Na skutočných vznášadlách sa axiálne ventilátory spravidla používajú v menších a športových strojoch. Väčšie vznášadlá majú spravidla radiálne ventilátory.
U RC modelov kde je tlak vo vankúši malý, rozdiely medzi týmito dvoma typmi ventilátorov nie sú až tak zaujímavé, často krát skôr rozhoduje vhodnosť zástavby do konkrétneho modelu.

Pri voľbe ventilátora je dôležitý okrem výkonu aj prietok vzduchu, ktorý dokáže udržať
Ten je daný súčinom rýchlosti v2 a prierezom štrbiny S2

V = v2.S2 [m³/s]

Takže ak budem voliť ventilátor napr. z oblasti ventilátorov bežne dostupných pre PC, spravidla k nemu tieto údaje výrobca poskytuje. Tieto ventilátory sú vhodné spravidla pre menšie modely.
Vrelo odporúčam odľahčiť ich od všetkého zbytočného, stačí zachovať motor a obežné koleso, všetko ostatné je možné vyrobiť ako súčasť trupu modelu. Takto výrazne znížite hmotnosť ventilátora, platí to hlavne pre radiálne ventilátory, ktoré majú zbytočne hrubú a pre naše potreby nevhodnú skriňu.
Zásada je vybrať z ponuky typy s vyššími otáčkami, tie majú spravidla dosť výkonu a aj dostatočný prietok.
V prípade, že je potrebný z dôvodu veľkosti modelu ešte väčší prietok, je možné kľudne použiť ako axiálny ventilátor viac listú (tým myslím viac ako 3 listy) vrtuľu v spojení s dostatočne výkonným el. motorom.

Výpočet potrebného výkonu na vodorovný pohyb.

V predchádzajúcej časti sme vypočítali výkon ventilátora potrebný pre udržanie vzduchového vankúša. Väčšina malých vznášadiel pre rekreáciu, šport a prepravu malého počtu cestujúcich používa len jeden ventilátor pre vytvorenie vankúša a pre pohyb vpred. Výhoda je jednoduchosť konštrukcie, nevýhoda, obmedzené manévrovanie. Pri takejto konštrukcii je časť vzduchu odvádzaná do vankúša a zbytok slúži na dosiahnutie dostatočného ťahu potrebného na pohyb vpred. Spravidla je plocha ktorú opisuje ventilátor rozdelená v pomere 1/3 a 2/3. T.j. 1/3 vzduchu putuje do vankúša.
To znamená, že ak vypočítame výkon potrebný na pohyb vpred, musíme ešte pripočítať výkon potrebný na vytvorenie vzduchového vankúša, aby sme dostali konečnú hodnotu celkového potrebného výkonu.
Väčšie vznášadlá majú temer bez výnimky zvlášť motor alebo motory pre vankúš a pohyb vpred, alebo je použitý jeden motor s prevodmi a rozvodom k príslušným ventilátorom alebo vrtuliam.
Z modelárskeho hľadiska je zbytočne komplikované riešiť vo vznášadle akékoľvek prevody, použijeme radšej príslušný počet elektromotorov. Mimochodom tento trend nastupuje aj u skutočných strojov, napr. firma Griffon už ponúka diesel elektrické vznášadlo, kde elektromotory sú umiestnené priamo na osiach ventilátorov a spaľovací motor slúži len ako generátor el. energie. Prevody a hriadele nahrádzajú káble – je to jednoduchšie, ľahšie a z hľadiska údržby lacnejšie riešenie.



Toľko „omáčka“, hor sa do výpočtu:
Odpor pri pohybe vznášadla po vodorovnej rovine závisí v podstate len od jeho aerodynamického odporu, pokiaľ sa pohybujeme po hladkom povrchu, sukňa je vo výške s, nad terénom. Túto výšku udržiava prúdiaci vzduch z pod sukne, ktorý je neustále dopĺňaný ventilátorom. Je to síce ideálny stav, ale začneme najprv s ním.
Aerodynamický odpor je sila, ktorú môžeme vypočítať podľa vzorca

Fx = ρ0/2.Sx.cx.v² [N]

Kde Sx [m²] je čelná plocha vznášadla, ρ0 [kg/m³] je merná hmotnosť vzduchu, cx je súčiniteľ odporu a v [m/s] je rýchlosť pohybu vpred. Čelnú plochu vznášadla už približne vieme, lebo vieme, čo ideme stavať, hodnotu cx vzhľadom k tomu, že väčšina vznášadiel má trup vyslovene účelový a nie je možné hovoriť o nejakej snahe o aerodynamický tvar volíme 0,9 až 1. Čo sa týka rýchlosti pohybu, je to na konštruktérovi, na začiatok odporúčam nepreháňať.
Na to aby sa vznášadlo pohybovalo, musí byť aerodynamický odpor rovný ťahu pohonnej jednotky:

Fx = T [N]

Potrebný výkon Pt potom môžeme vyrátať podľa vzorca:

Pt = T.v [W]

Aby sme sa priblížili realite, musíme pri výpočtoch rátať aj s tým, že vznášadlo sa nebude vždy pohybovať po ideálnom povrchu a čo je veľmi dôležité, bude musieť byť schopné napríklad vyjsť z vody na breh. Skutočné vznášadla podľa technických údajov dokážu vyjsť po naklonenej rovine pod uhlom 8 až 10° bez rozbehu. Potom výpočet ťahu bude vyzerať takto:

T = Fx + G.sinα


Kde G [N] je tiaž vznášadla a α [°] je uhol sklonu svahu. Po dosadení potrebný výkon vypočítame:

Pt = Fx + G.sinα

Nakoniec opäť potrebný výkon vydelíme účinnosťou vrtule. Tento výkon musí dodať motor na hriadeli.

Či použijete BLDC motory, alebo klasické s uhlíkmi a komutátorom je jedno, podstatné je, aby dali pri zohľadnení účinnosti toľko výkonu, koľko podľa výpočtu budeme potrebovať. V prospech klasiky snáď len toľko, že na viac motorov stačí jeden regulátor.

Teraz, keď sme si vypočítali, aký výkon budeme potrebovať, máme už aj predstavu aký akumulátor zvoliť, aby výdrž vznášadla poskytla dosť času na jeho prevádzku.

V nasledujúcej časti by som sa chcel venovať sukni.
Vznášadlá používajú rôzne konštrukcie sukní, na internete je možné nájsť dostatok informácií, ale ako som už skôr spomenul, pre modely nie sú všetky vhodné. Najčastejšie je na modeloch možné vidieť rúrovú sukňu v angličtine „tube alebo bag skirt“. Jej výhoda je jednoduchá konštrukcia, nevýhoda, horšie prekonávanie nerovností . Táto schopnosť je podstatne ovplyvnená pomerom tlaku vzduchu v sukni voči tlaku vo vankúši. Ale o tom neskôr.



Ak premietneme pôdorys vznášadla na terén, dostaneme obrys vznášadla. Sukňa musí byť vyrobená tak, aby v mieste jej dotyku s terénom nepresahovala z vonkajšej strany obrys vznášadla. Táto zásada platí pre všetky druhy sukní. Ak by nebola dodržaná, sukňa by sa správne nenafúkla a mohlo by počas letu dôjsť k jej vyhrnutiu a teda aj k prepadnutiu vznášadla na terén. Na nasledujúcom obrázku ako príklad uvádzam nákres priečnych rezov sukne môjho vznášadla "CCG Moytel":



Ako materiál sukne používam buď sáčky na odpad, alebo syntetický textil. Sáčky sú vhodné pre menšie modely, jednotlivé diely sukne spájam kvalitnou izolačnou páskou. Pre väčšie modely je vhodná nepremokavá syntetická tkanina, ale nesmie byť príliš hrubá, aby sa zachovala schopnosť prispôsobiť sa terénu. Textilnú sukňu je vhodné zošiť syntetickou niťou. K trupu sukne lepím obojstrannou páskou.

Veľmi dôležité je, dodržať pomer tlaku v sukni voči vzduchovému vankúšu. Aby sa sukňa nafúkla a držala svoj tvar po celom obvode vznášadla, musí byť tlak v nej trochu vyšší ako vo vankúši. Zároveň pomer týchto tlakov má priamy vplyv na tvar nafúknutej sukne.

Nasledovná tabuľka napovie, ako to funguje:



Teda ak mám napríklad tlak v sukni 1,5x väčší ako vo vankúši, tak potom vnútorný polomer sukne bude 3 násobok vonkajšieho polomeru.
Pri voľbe pomeru týchto tlakov platí, že tvrdšia sukňa = slabšie vyrovnávanie nerovností a väčšia stabilita a naopak.
Nevýhoda pre modelára ale je, že zmerať tlaky vo vznášadle vzhľadom na ich veľkosť nie je možné bežným tlakomerom určeným napr. na pneumatiky. Vhodný tlakomer sa síce na ten účel dá doma vyrobiť, ale kvôli pár modelom to nemá význam.
Napriek tomu je možné tento problém pomerne jednoducho vyriešiť.
Sukňa má po vnútornom obvode sústavu otvorov, ktoré zásobujú vankúš vzduchom. Súčet ich plochy nemá byť väčší ako plocha prierezu ventilátora. Ventilátor takto pracuje jemne priškrtený. Pri návrhu sukne začínam strednou cestou, t.j. pomer tlakov 1,5, sukňu nakreslím podľa pomerov polomerov z tabuľky a tlaky si nastavím tak, že počet otvorov postupne zvyšujem a medzitým skúšam, či klesá pri nafúknutí sukne odpor voči pohybu vznášadla. Ale pozor, sukňa musí stále držať pekne napnutá.



Samozrejme existuje niekoľko spôsobov ako tento rozdiel tlakov dosiahnuť. Záleží na konštruktérovi, pre ktorý sa rozhodne. Modely zo zahraničia sú napr. robené tak, že časť vzduchu od axiálneho ventilátora je dvomi kanálmi kolmými na os rotácie odvádzaný do sukne, ktorá otvory nemá.
Zbytok vzduchu ide priamo do vzduchového vankúša. Pri tomto riešení, je nutné pamätať na ochranu ventilátora aby so doňho niečo z terénu nenamotalo.

Ak je pomer tlakov dobre nastavený, sukňa sa musí správať takto:



Nafúkneme vankúš a malo by byť možné prejsť rukou, (alebo napr. ceruzkou, ak je vznášadlo menšie) popod vznášadlo bez toho, aby vankúš nejako výrazne spľasol. Malo by to ísť ľahko, bez toho aby sa vznášadlo výrazne posunulo z miesta. Takto máme istotu, že sukňa dokáže kopírovať terén.

Pre ilustráciu, aké sú nároky na výkon vznášadlá , uvádzam tzv. Karmán - Gabrielli diagram pre rôzne druhy dopravných prostriedkov (zdroj - Wikipédia):



Na zvislej osi je merný výkon v konkých silách / hmotnosť v tonách.
Vodorovná os je rýchlosť v uzloch. Šikmé šedé priamky predstavujú pomer vztlaku k odporu. Šikmé červené priamky pre rok 1950 a 1970 predstavujú technologický limit pre dané obdobie. Vznášadlá (tie, ktoré sú obojživelné) sú označené ako ACVS. I keď sa jedná o skutočné stroje, aj modelár si vie z toho vyčítať, že model vznášadla bude nárokom na merný výkon niekde pod modelom vrtuľníka.

Aby som bol viac konkrétny, uvediem, ako je to s príkonom u môjho RC vznášadla Moytel:

Ventilátor vankúša 15W
Dýzy 13,2W spolu
Motory pohonu spolu 85W pri max. otáčkach.
Tu je jasne vidno, ako sa oplatí vytvárať vankúš čo najúspornejšie. Ak ešte uvážime, že plný výkon pohonu zriedka využijeme počas celej doby jazdy, (na to je potrebný dosť veľký priestor) pri použití 3S 5300 mAh Li-Pol akumulátora doba jazdy vychádza v priemere na 25 až 35 minút aj s rezervou zbytkovej kapacity v akumulátore.

Nakoniec pre tých, čo sa dočítali prípadne dopočítali až sem, uvádzam pre inšpiráciu zopár linkov na firmy vyrábajúce skutočné vznášadlá:

http://www.abs-hovercraft.com
https://www.griffonhoverwork.com
http://www.australianhovercraft.com
https://www.hovercraft.com/content/
http://www.hovery.com/index.php/pt/
https://www.hoverstream.com/
http://www.hovertechnics.com/
https://britishhovercraft.com/
https://www.neoterichovercraft.com/
https://www.hoverstream.com/
http://hovertoon.com/
https://airlifthovercraft.com/
http://airform.co/
https://www.argoshoversystems.com/
https://hoverfreight.com/index.html
https://parmacraft.com/
http://www.airform.co/index.html
http://hovercrafts.co.nz/en/
https://airriderhovercraft.com/
https://www.amphibiousmarine.com/


Prajem veľa šťastných letov tesne nad zemou.

  • Pridať komentár
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Úvodná stránka
  • 253 ľudí online za poslednych 5 minút.
Fórum
  • 0 príspevkov za posledných 24 hodín.
Album modelov
  • 0 príspevkov za posledných 24 hodín.
Galérie
  • 1 príspevkov za posledných 24 hodín.
Články
  • 0 príspevkov za posledných 24 hodín.
Bazár
  • 10 inzerátov za posledných 24 hodín.
Podujatia
  • 0 príspevkov za posledných 24 hodín.

Online za posledných 5 minút: